Tím 5 - Prvý výcvik

Natsuro Yoshiaky

Celú noc som bol na misii,a ráno nato mi ten lišiak Naruto povie,že mi chce pridelit tím.No čo,Hokageho rozhodnutie odmietnut nemožem,ešte ked je to navyše moj dobrý priatel.Pribehol som na strechu,hned nad jeho kanceláriou,kde mali príst študenti,lahol som si tam a čakal.Ani som si nevšimol že vedla mna leží další ninja a prežúva kúsok trávi.Ako?Máte ten istý problém čo ja?Ja som prikývol a povedal.Áno,no možno to nebude až tak zlé.Zo začiatku to vypadá ako otrava,no časom si svojich študentov oblúbite,verte mi.Povedal som mu a čakal,kedy prídu ti moji,pritom bola dost velka horúčava,tak som vytvoril v rukách vodu a tu zamrazil.Pozrel som sa vedla na Jounína,ako zareaguje na toto,no ten tam už nebol.Najprv sa len tak zaví a potom ani neviem ako odíde,čo to bolo za človeka.Povedal som si a kedže ma už aj s myslenia bolela hlava,lahol som i a lízal akoby vodný nanuk.

Haruhana Kyioko


Tento deň vstala skôr, ako vôbec sa stihlo ukázať slnko. Dokonca sama budila brata, čo nebolo zvykom. Prešla rýchlo rannou hygienou a sadla si do kuchyne za stôl kde jej súrodenec pripravoval ľahké raňajky len na zasýtenie. Nejedla ich ale doslovne hltala. Mala čas skoro hodinu a ponáhľala sa ako pri meškaní. Vypočula si len od brata karhanie o tom, že jej bude zle. Samozrejme že nebola dnes schopná ani poriadne počúvať.
Až keď sa blížil odchod z domu, zobrala čelenku a opatrne priviazala namiesto opasku na nohavice a pyšne vypla boky. Rozlúčila sa a vybehla von. Doslovne šprintovala do stredu dediny. Dalo jej zabrať nenaraziť do niekoho. A ak sa jej to podarilo, tak nestihla sa ani ospravedlniť. Momentálne jej to bolo jedno.
Keď vbehla do Hokageho obydlia, prešla pár schodov obrovskými krokmi a vydychovala u jeho dverí. Už z ťažká natiahla ruku a zaklopala. Pootvorila dvere a so strapatými vlasmi z behu vošla dnu. „Emh, Hokáge-sama?“ oslovila ho zdvorilo a nešikovne si rukou upravila narýchlo vlasy. Aspoň sa posnažila. „Prišla som ohľadné pridelenia do týmu,“ riekla.

Hiruma

Teprve se vzbudím se slovy " to bude nuda " .Dneska se uvidím se svými budoucími partnery " pche " . Upravil jsem si vlasy a vysprchoval se studenou vodou a říkal si kdo budou moji partneři budou to určitě nějací budižkničemové ,co mi nešahaj ani po paty . Hned potom , co jsem se najedl jsem si řekl ,že se vydám na procházku Konohou a potom se vydám za Hokagem.. ..Sebral pásku ze stolu , kterou si omotal kolem loktu.Vyšel jsem z domu a procházím se v tom uvidím starou babičku , která říká svojí kočce ať jde dolů ze stromu , tak jsem si řekl ,že ji pomůžu kočku sem sundal babička mi poděkovala a zeptala se mě kam právě jdu odpověděl sem ji .. s otravou " jdu za Hokagem.. pro přidělení do nějakýho týmu " Babička řekla ať se nachvíli posadím a popovídám si s ní řekl sem si "mám dost času.. , proč ne ". Babička mi říkala asi půl hodiny nějaké nudné báchorky , ale v tom najednou mi řekla jednu věc ..zamlkl jsem a , co nejrychleji odešel se slovy " mějte se , bábi " . Konečně uviděl kancelář Hokageho zaklepal a vešel se slovy Hokage-sama sem tu pro přidělení do nového týmu " řekl sem s odporem " , , kam mám jít ,abych uviděl nového Senseie .. Sensei je na střeše hned nad touhle kanceláří .. Uviděl tam i Kunoichi s fialovýma vlasma a řekl si " to bude jen nějaká holka co nic neumí doufám ,že tahle není v mojem týmu"V tom najednou přišel někdo další .....

AAAAhhhhhh. Prvé povzdychnutie dnes. Koľko ich asi ešte bude pomyslel som si keď som ráno vstal s východom slnka . Takže dnes to začne. Nový sensei nový ľudia ako to to ja neznášam. Nemám rád spoznávať nových ľudí nevieš čo od nich možeš čakať nevieš či im možeš veriť . Povedal som si skôr ako som sa obliekol . Umyl som sa pripravil si chutné raňajky a keď som sa najedol zrazu sa mi zázračne zlepšila nálada a vzal som to s tej druhej stránky veď možno sa spriatelíme možno sa im bude daťč veriť tak podme na to nech viem aspon trocha na čom som . Vzal som čelenku ktoru som strčil do vrecka kabáta pretože si myslím že ešte by som ju nosiť nemal veď som vlastne ešte ani nič nedokázal , opásal som si opasok s katanou ved aspon trochu nou narábať viem , zabuchol dvere a vyrazil som smerom k pracovni Hokage. Ako som kráčal konohou zrazu som zacítil neuveriťeľnú vôňu ktorej som nedokázal odolať . Pečené kuracie krídelka . Objednal som si malú porciu ved sa nemusim ponahľať ešte mám dosť času . Dojedol som zaplatil a pomalým krokom som sa vydal ďalej . Celou cestou som rozmýšľal čo poviem zvyšku týmu no nakoniec som sa rozhodol že im vlastne zatial neprezradím nič. Nakoniec keď som stál pred hlavnou budovou vošiel som opatrne dnu až ku kancelárií hokage . Zastal som nadýchol sa a tri krát som diskrétne ale zreteľne zaklopal a vošiel . Dobré ráno Hok.............. na chvíľu som zmlkol a pozrel pred seba stála tam kunoichi s nesmierne šťastným výrazom čo vo mne vzbudilo príjemný hrejivý pocit a potom som uvidel aj shinobiho ktorý mal tak kamennú tvár akú som ešte asi nevidel a vtedy som sa spamätal . Hokage sama som Sadatake prišiel som kvôli rozdeleniu do týmov dúfam že nejdem príliš neskoro ??? Povedal so m s patričnou úctou a jemne som sa usmial na kunoichi stojacou predo mnou ...

Haruhana Kyioko

Netrvalo dlho a po jej slovách postupne prišli dvaja opačného pohlavia. "Možno sú to mojí nový partnery." prebehlo jej hlavou. Pozrela na Blonďavého, ktorý bol od nej asi o hlavu väčší. Spomínala, že nenávidí svoju výšku? Urobila od neho krok. Pocit z neznáma ju z cela ovládal. Potom si všimla nového, tmavovlasého. Zažmurkala som ak som zbadala jeho úsmev a ostýchavo posnažila ho oplatiť. Muselo to pravdepodobne vyzerať komicky. Potom znova pozrela na Hokágeho, a čakala na jeho slová.

Na začiatok.Normálna reč,to čo robíte a podobne sa píše normálnym písmom.To ked niečo poviete,sa píše hrubým písmom.Myšlienky kurzívou,to je to I veľké Môžete písať len za svoje postavy,nie za postavy niekoho iného zatiaľ všetko a vždy napíšte meno svojej postavy aby sa to nemuselo hľadať za Natsura píšem tiež kedže je to moja postava,tak si to nemýľte

Naruto Uzumaki

Bolo ešte skoré ráno a už prišli prvý študenti.Nie,nebojte sa.Ste tu všetci načas.Ako vám už asi došlo,budete spolu v tíme.Číslo vášho tímu bude päť.Len nedávno ste vyštudovali akadémiu a teraz ste Genínmi.Nasledujúce týždne či mesiace budete plniť misie najnižšej triedy a to misie triedy D a C.Myslím že všetci sa neviete dočkať kto bude váš noví sensei.Volá sa Natsuro Yoshiaky s kalnu Yoshiaky,možno ste už niečo o ňom počuli...Vtedy vošiel cez okno Natsuro a povedal.Ďakujem Hokage sama,teraz to už preberiem ja.Ak nás budete potrebovať,viete kde budeme.Viete ako to chodí,musím ešte urobiť skúšku.Zákerne som sa usmial kedže som vedel o čo pôjde a povedal im.No,nie že to preženieš ako s tvojím minulým tímom.Boli 3 mesiace v nemocnici a potom odstúpili od povolania ninju.Povedal som a v duchu som sa smial tomu výmyslu,no pritom som sa tváril vážne.Teraz už chodte,mám ešte veľa práce!Natsuro ukázal zlovestný úsmev a mávol rukou nech ho nasledujú.Test čoskoro začína!

Haruhana Kyioko

Pozorne som Hokageho počúvala. Každým slovom mala pocit, že ju ta nedočkavosť roztrhá. Cítila sa roztržitá, mala chuť niečo chytiť rozbiť, jasať a pobehovať besne dookola. Cítila sa tak plná energie. Takže jej myšlienky sa vyplatili. Bude jediné dievča v týme. Ešte je tu šanca. Malá šanca že učiteľ bude kunochi. Zopla pred hrudníkom ruky nevinným spôsobom. Keď Naruto vyslovil jeho meno, tak nádej zhasla ako posledná. V ten moment vošiel dnu Natsuro srdce sa jej rozbúchalo teraz nie nadšením ale menším strachom. Pocítila hlboký rešpekt. Jeho slova zneli rovnako chladne jeho ako element. Strach sa mierne stupňoval a keby bola mačka, pravdepodobne sklopí uši a ujde do tmavého kúta. Lenže mohla urobiť menší nepatrný krok aby ostala niekde poďalej od chalanov. Vzadu. Snažila sa rozplynúť s okolím, akože tam nie je. Takáto nervózna nebola ani na skúškach na Genina.

Hiruma


Pche ten týpek vypadá jak nějaká slabota ani se mi nedokázal podívat na pár vteřin do očí . Však uvidíme ..
Poslouchal sem Hokageho " núúda " Čekal jsem kdo bude můj Sensei a ,že bude někdo strašidelný jestli to bude někdo o dost silnější než já přísahám ,že ho jednou porazím Najednou vešel Natsuro oknem . Takovejhle Sensei nemůže přece být silnej .. " pche " .. Natsuro mi ,ale neodpověděl . Když sem za mnou viděl tu holku doslova se klepala... pche , čeho se bojíš fialko ovšem i ta mi neodpověděla , jelikož potřebuju být co nejrychleji nejsilnější , řekl jsem si ,že půjdu za ním ... .

Haruhana Kyioko

Sklopila oči a zapozerala na Hiruma. Naozaj chvíľu vyzerala, že ma chuť mu plesknúť po jeho oslovení. "Aká f-..." Nedopovedala, pretože jej to ostýchavosť ani nedovolila. Odfrkla a uhla pohľadom do boku. Nenávidela, keď niekto musel poukazovať svoju silu. V skutočnosti len šlo o obrovské ego. Mala pocit, že neskončila v dobrom týme. Jej predstavy boli iné. Milý ľudia, ktorí budu spolupracovať a podporovať sa. Naozaj je až taká naivná? Znova dostala chuť sa rozbehnúť k bratovi. Lenže ju práve napadlo niečo iné: "Ty si Hiruma, však? Niečo som o tebe počula od brata. Vraj svoje nízke schopnosti si vynahradzuješ svojím chvastaním. Je to pravda?" Mala pocit, že jej ústa sa skrivili do úškrnu i keď to pre ňu nebolo typické. Ton sa snažila mať milý a nevinný ako malé dieťa, ktoré sa pýtalo či niečo ako Santa Claus naozaj existuje.

Natsuro Yoshiaky

Zdalo sa že si toho ale nevšimli,ale boli sme už na mieste.A sme tu!Povedal som a pritom som sa pozeral na zelenú lúku,nedaleko lesy a potôčik.Tak začnem.Ešte nemáte nič isté.Ak nesplníte túto skúšku,vrátite sa zase na akadémiu!No ešte predtým ako sa to stane,chcem vedieť vaše mená,váš sen a na čo máte talent a v čom vynikáte.Povedal som im a začal najprv zo sebou.Ako už viete,moje meno je Natsuro a som z kalnu Yoshiaky,ktorý prišiel do Konohy pred dvoma rokmi.Možno o mojom klane už niečo viete,ale ak nie,nechám si to pre seba.Pre ninju je výhodné,ak nepriateľ nepozná vaše schopnosti.

Hiruma

Nebudu se hádat s nějakou najivní holčinou . Mé jméno je Hiruma a sen nemám .. mám jen jeden cíl " Vejít do bitvy a vyjít s vítězstvím v ruce " V čem je můj talent ? Můj talent spočívá v mojí síle , řeknu vám už jen jednu věc nikdo nezažil pravý krutý život . A ještě jedna věc doufám ,že mě nebudete zdržovat

Natsuro Yoshiaky

Začal som sa smiať a pritom som mu povedal.Tvoj tím nieje bremeno ktoré máš niesť.Tím je pre teba podporou a ti máš byť podporou pre tím.Ak to nevieš,nemáš medzi shinobi čo robiť!Povedal som mu vážne.

Hiruma

*Výsměch* Ya-Ha! Sensei jste tak naivní myslíte si ,že víte jak to chodí omyl nevíte ! Kdyby jste věděl moji minulost pochopil by jste to .. a podpora ? Budu nést klidně břemeno i za ty ostatní jen když se mi nebudou plést do cesty a jestli se mi do cesty plést budou tak si musí věřit a nebát se !

Haruhana Kyioko

Najprv sa obzrela po lúke a ucítila priezračne vône domova. Milovala prírodu. Taktiež sa rozhodla Hiruma ignorovať cez jeho hlúposť. Keď ju nazval bremenom, zamračila sa a jeho chrbát prepichla nepekný m pohľadom. Mala chuť povedať niečo v zmysle, že jediné bremeno v okolí je on svojimi povrchnými myšlienkami. Keď to dopovedal obzrela som sa na učiteľa. Pravdepodobne bol rad na mňa. "Volám sa Haruhana Kyioko. Áno, som sestra toho jonina Kyioka," musela to samozrejme pripomenúť, nebola by to ona. "Nie som si istá v čom vynikám, ale asi pravdepodobne v taijustu a strategickom myslení ako moji rodičia. Teda, snažím sa dostať na ich úroveň. To je môj ciel. Vyrovnať sa bratovi a byť pyšná na moje úspechy, nie na... jeho," posledné slova zneli tichšie s hlbším povzdychom.

Natsuro Yosiaky

Zo srdca som sa zasmial a povedal Haruhane.Áno,poznám tvojho brata.Bohužiaľ ale len z videnia.No áno,dosť ma to zahambuje byť slabší ako trojica mladíkov s tejto dediny.Géniovia tejto generácie.Poznám človeka,ktorý je presne ako tvoj brat.Volá sa Isamu Notsubaki.Je to jeden s tých troch géniusov.Taktiež medzi nich patrí aj Denjiro Saagun,ktorý má len 15 rokov.Viem to lebo som ich kedysi cvičil a boli sme spolu na niekoľkých misiách,hlavne tej z pred dvoch rokov.Od vtedy som tých dvoch nevidel.Ako ich poznám,celý ten čas venovali výcviku,po udatných činoch v Slnečnej kde boli naozaj nápomocní.Som rád že existujú takýto ľudia.Zazrel som na jej tvári smútok,kedže asi ako stále,počula chválu len na jej brata,no dalej som pokračoval.Ľudia taký ako ty!Zo zmyslom nikdy sa nevzdať a bojovať za svoj sen až dokonca.Sensei tu nieje len na to aby vás trénoval,ale aby vás viedol a bol na vás právom hrdý.Verím že za pár mesiacov,budeš bojovať po ich boku ako rovnocenný ninja.A aj vy dvaja,chcem byť pyšný na všetkých,preto dúfam že prejdete týmto testom.No ale najprv sa predstav ešte ty chlapče.Povedal som všetkým.

Sadatake Arakida

Nafúkanec akýsi . Pomyslel som si ach o senseiovi som už počul a ta kunoichi vyzera byť celkom v poriadku ale aký zločin som spáchal že musím byť v týme z niekým ako je on ??? [/b] Neurážaj prosím senseia o jeho činoch a akciách som už počul ale teba vidím prvý raz v živote. A trocha úcty by ti tiež nezaškodilo nemy slíš Hiru...... kto vlastne ??? Sensei v čom vynikám môj názor je že vinikám v boji na diaľku a v sledovaní nepriateľa ale to je len môj názor vlastne by ste to mali zistiť vy v čom vinikáme ale jedno vám môžem povedať mám pocit že niekto tu viniká až priveľmi v chvastúnstve a ponižovaní ostatných ??? Pozrel som pohľadom ktorí si nezaslúži ani posledný prašivý vrah pod slnkom . Hmm ale je tu aj niekto kto chce naozaj niečo dokázať Mimochodom volám sa Sadatake Arakida . Dokončil som rozhovor pri ktorom som hľadel senseiovi do očí otočil sa zahľadel sa teraz do iných krajších očí a tichým hlasom som dodal. Sadatake teší ma že bude v týme s tebou.[b]

Natsuro Yosiaky

Dobre teda,začneme.Povedal som a vytiahol som a vytiahol jeden zvonček.Mám tu len jeden zvonček pre vás troch.Ten kto ho získa,toho budem cvičiť.Usúdil som že najlepšia bude pre vás táto skúška,som zvedavý či uspejete.Musíte ísť po mne zo všetkým čo máte,s úmyslom zabiť ma,inak nevyhráte.Tak začneme,štart!Povedal som a čakal čo urobia.

Sadatake Arakida



Jeden zvonček pre troch, Tým, jeden , zvonček jeden jeden , To nieje dobrééé sme predsa tým a ked hdržíme spolu sme len JEDEN jeden zvonček jeden tým sme Celok. Haruhana to možno tiež pochopí ale čo Hiruma ??? . Musíme ho dostať spolu to je jasné tým ti nieje na obtiaž . Povedal to predsa tak nie . Áno a teraz chce aby sme bojovali proti sebe to nie je to pasca určite. Pozrel som sa spytavo na harunu a čakal či pochopí na čo myslím možno jej to dôjde každopádne sám ho nedostane ani jeden z nás to jne jasné.

Haruhana Kyioko

Nadýchla sa a pri slove štart stále stála. Pozrela na okolie. Viditeľne rozmýšľala. Potom sa rozbehla od učiteľa preč, do kríkov. V hlave sa jej pomaly rysoval plán. Snažila sa čo najrýchlejšie pobehovať ďalej od nich, keby sa náhodou ju snažil vystopovať podľa zvuku. Vedela že s nimi tímová práca pôjde na nič tak ich nechala ako prvých zaútočiť. Mala aspoň čas. Čas si to premyslieť.

Už sem si myslel ,že to ani nezačne . Možná ,že kdyby jsme pracovali jako tým tak jednu rolničku by jsme dostali . Schoval sem se do koruny stromu a pozorně vyčkával než někdo z nich začne možná ,že ještě nevypadáme jako jeden tým , ale jestli chceme projít tímhle tak bohužel musíme být pohromadě Od Harahany toho osobně moc nečekám ,ale ten kluk by snad něco umět mohl

Natsuro Ysohiaky

Vypadá to že všetci sa skryli,to je dobré.Počkám kým zaútočia.Som zvedavý či boli schopný aspoň prísť na to,o čom táto skúška je.

Sadatake Arakida



Videl som ako sa Haruhana vzdialila tak som poppremýšlal aj ked moja rýchlosť nieje najhoršia silu v boji neuprednostňujem viliezol som do prvej koruny stromu ktorú som uvidel a premýšľal ak zaútočím sám bude to čakať ale nemám inú možnosť skúsim to Ale v korune stromu ma čakalo prekvapenie . Ty ??? opýtal som sa a pozrel na shinobiho vedla mňa nn emyslí si že mienim s tebou bojovať ide mi len o tu rolničku ale ty asi nepochopíš slovu tým čo ???

Haruhana Kyioko

V kríkoch spozornela na Hiruma na strome a zamračila sa. On bude ťažký oriešok. Sadatake by mal ísť ľahšie. Radšej začne od najťažšieho. Snaží sa čo najviac nenápadne doplaziť sa k stromu, kde sa nachádza a vyskočí hore. Rukami sa zachytí konáru a pomocou neho sa naň vyhupne. Našťastie je dosť pevný, aby udržal oboch. „Viem, že ti to bude asi proti srsti, ale tu roľníčku nedostaneme, dokým na neho nevyštartujeme spolu,“ riekla vľúdne. Bol to ohromný rozdiel od jej tichého nevinného hlasu pred tým.